10
Led

Fujárna

Fujárna I., 8.1.2011:

Prvú sobotu roku 2011 sa konala aj prvá tohtoročná Fujárna a Velká Morava na tomto začiatočníckom turnaji nemohla chýbať. Na turnaj sme išli s jasným cieľom, a tým nebolo vynikajúce umiestnenie. Chceli sme predovšetkým zapojiť do hry nováčikov a nechať handlovať hráčov, ktorí sa k tomu bežne nedostanú. Preto s nami z najskúsenejších hráčov išli len Konop a Gaspacho, ktorí robili dumpa mne a Hanke. My sme si teda skúsili, ako to chodí na pozícii handlera v praxi a v poli s nami hrali Anet a Šrůfek, ku ktorým sa pridali mladé ultimate nádeje z Olomouce – Honza, Honza, Matej a.k.a. malý Miguel a Martin. Abu nás psychicky podporoval spoza postrannej lajny 🙂

Po spoločnej ceste vlakom, metrom a autobusom sme spolu s brnenským tímom Mosquito Attack okolo pol dvanástej dorazili na halu Kotlařka v Dejvicích, kde sa turnaj konal. Prvý zápas nás čakal o štvrť na jednu a tak sme si po stretnutí s olomouckou sekciou dali krátku taktickú poradu a potom rýchlu rozcvičku. Čakal nás zápas s Kulatou Šachovnicí a my sme po První hale vedeli, že tí prckovia to vedia hrať. Ja osobne som bol plný očakávaní a nadšenia, no zároveň obáv z toho, ako zvládnem pozíciu handlera.

Prvý zápas začal a my sme zistili, že v tejto zostave to nebudeme mať jednoduché. Hralo sa nám ale dobre, zápas prebiehal v pohodovej atmosfére a ja s Hankou sme si zvykali na novú úlohu na ihrisku. V jednom momente bol na ihrisku vždy len jeden z dvojice Gaspacho, Konop a buď ja alebo Hanka. Z mojej strany bol problém hlavne s dumpovaním, s ktorým som často váhal, až bolo jednoducho neskoro a ja som musel situáciu riešiť iným, často zbrklým riešením. Šachovnice mala navrch hlavne svojou zohratosťou a po pár rýchlych brejkoch, presných dlhých a dobrých chytoch v zóne bolo rozhodnuté. 6:8 pre Kulatou Šachovnici.

Po prvom zápase sme konečne mali dostatok času na dlhšiu taktickú poradu. Takisto sme si povedali, kde boli naše slabiny a ako ich eliminovať. Ďalší zápas sme mali hrať proti Chlupaté žábě a s nimi som ja osobne skúsenosti nemal. Z ich prvého zápasu ale bolo zjavné, že podobne ako my, ani oni nehrajú v dokonale zohratej zostave a mali veľké množstvo dievčat a asi len dvoch alebo troch chalanov. Vedeli sme, že ak nevyhráme tento zápas, bude to s nami naozaj biedne 🙂

Naskočili sme na ihrisko plný odhodlania a po pár minútach už sme s prehľadom viedli 4:0. Hlavným problémom u nás bolo, že hráči v strede poľa sa príliš nehýbali a neuvoľnovali, ale našťastie ani súper nebránil príliš zapálene, a tak sme sa nakoniec tešili z víťazstva 9:6.

Po tomto zápase sme mali dlhšiu prestávku a bol čas podrobne rozobrať náš výkon, zistiť, kde sú hlavné problémy a vyladiť ich. Doplnili sme sily, dali marker drill. Nasledoval zápas s Náchodskými trubkami. Rozhodli sme sa, že po účku a flatstacku skúsime pre zmenu lajnu (nejednalo sa o žiadne drogy!).

Zápas bol hned od začiatku napínavý ako guma v trenkách. Hlavne vzájomná rivalita Konopa a Krakyho visela vo vzduchu ako brnenský drak. Zápas bol vyrovnaný, hrali sme si svoju hru a Náchod zasa svoju. Zistili sme, že lajna pre nás nie je ideálny spôsob hry a tak sme sa vrátili k flatstacku. Zápas bol celý čas vyrovnaný, až nakoniec sme stratili koncentráciu, zahodili pár jednoduchých diskov pri vlastnej zóne a tým pomohli súperovi, aby nás odbehol. Asi dve minuty pred koncom zápasu bol stav 6:8 pre Trubky a my sme chceli rýchlo dotiahnuť stav. Disk sme úspešne držali, no ja som potom nezmyselne zahodil asi dva disky s úmyslom hodiť dlhú, pričom som trafil iba steny nafukovacej haly. Súper tieto nepresnosti zúžitkoval a zápas skončil 6:9 pre Krakyho tím.

Ďalšia dvojzápasová prestávka bola pred nami a ja som sa už nevedel dočkať posledného skupinového zápasu proti chalanom z Komárova. Po taktickej stránke už nebolo čo riešiť, individuálnych chýb sme si boli vedomí a boli sme pripravení dať do zápasu proti Mosquito Attack všetko.

Chalani na nás nabehli vo veľkom štýle a ukázali nám, že už to nie sú žiadni amatéri. Mali sme veľký problém držať s nimi krok. Náš stred poľa bol omnoho pomalší a pomerne nižší, takže komárovskí v koncových zónach jednoznačne dominovali. Handlerská podpora z mojej a Hankinej strany tiež nebola ideálna, keď sme do zóny občas hádzali hlúpe disky do súbojov, v ktorých mal útok komárov navrch a tak po uplynutí času papierové „počítadlo“ ukazovalo stav 3:10 v náš neprospech.

Po našich slabších výkonoch nám pripadlo štvrté miesto v skupine a zápas o siedme miesto proti Pražské sedme. Komári doplatili na to, že pri spornom skóre v jednom zo zápasov ustúpili súperovi a to ich pri rozhodovaní o skóre posunulo na druhé miesto v skupine. Hrali teda o bronz proti Kulaté šachovnici. Pred našim posledným zápasom už sme boli kľudní a jediným cieľom bolo si posledný zápas vychutnať a skúsiť podať vyrovnaný výkon.

Zápas proti Pražské sedme bol pre mňa asi najnapínavejší zo všetkých. Pražskí síce mali rýchle a úspešné brejky, my sme však našimi vytrvalými útokmi dokázali držať stav vyrovnaný. Sedma bola stále o bod pred nami a my sme vždy len doťahovali. Teší ma, že aj keď moje dumpy boli na facku, v spolupráci s Gaspachom sa nám v útoku podarilo pár pekných a rýchlych kombinácii, z ktorých sme dokázali skórovať. A ešte raz musím Gaspachovi poďakovať za rybičku, ktorú hodil, len aby chytil môj veľmi zle hodený disk do zóny. Budem mu musieť pofúkať odraté kolienka. Za stavu 6:7 pre P7 som sa nadšene rozbehol na lajnu odhodlaný vyrovnať, keď mi ostatní vysvetlili, že čas už vypršal a my sme definitívne obsadili ôsme miesto. Nevadí, zápas to bol krásny.

Následne sme si užili radovánky v nízkotlakových sprchách a s napätím čakali na zápas o tretie miesto. Dočkali sme sa a stálo to zato. Komárov v tomto zápase maximálne zažiaril a úplne zmazal z ihriska The Route 88. Musím vyzdvihnúť najmä nádherné obranné zákroky Laca a Kuba Vengláře, po ktorých som ostával stáť s otvorenými ústami ešte niekoľko sekúnd, zatiaľ čo oni už na druhej strane ihriska dávali bod 🙂 neviem, koľko ten zápas skončil, naposledy si pamätám stav 12:3 pre Mosquito Attack.

Potom už nasledovala iba cesta domov, ktorú niektorí trávili driemaním a iní hraním rôzných hier či riešením hmotnosti črevnej mikroflóry. Po neskorom príchode do Brna sme pokračovali na kolej do Komárova, kde sme oslávili úspech chalanov pitím šampanského a pivka z diskov slamkami. Aby som to uzavrel, turnaj bol veľmi poučný, priniesol nám množstvo skúseností a poskytol priestor novým hráčom, aby ukázali, čo v nich je a aby videli, ako sa to vlastne hrá 🙂

Už teraz sa teším na ďalší turnaj v drese Velkej Moravy!

Filip

Napsat komentář